Rozhovor o legislativních požadavcích a technickém řešení. Podle čeho se rozúčtovává a kdo má zodpovědnost za pravidla? Hovoří David Samek a Jarmila Trčková z firmy ista a tématem jsou i budoucí trendy včetně novinek v sortimentu ista.
Ultrazvukové vodoměry se úspěšně prosazují v oblasti měření spotřeb pitné vody. Průkopníkem ve vývoji těchto vodoměrů je dlouhodobě dánská společnost Kamstrup A/S. Vodoměry tohoto výrobce vynikají přesností, spolehlivostí a jsou doslova nabité nejnovějšími technologiemi a unikátními funkcemi. Kamstrup postupně rozšiřuje své produktové portfolio.
Cítíte, že vám neustálé pípání telefonu, nekonečný proud e-mailů a každodenní stres pomalu ale jistě přerůstají přes hlavu? Žijeme v době, kdy je být neustále „online“ považováno za normu. Daň za tuto dostupnost je však vysoká: chronická únava, úzkosti a stále častěji skloňovaný syndrom vyhoření. Jak z tohoto bludného kruhu ven? Řešení možná leží v překvapivě jednoduchém, staletími prověřeném rituálu, kde teploměr ukazuje 80 °C a kam chytré telefony zkrátka nesmí.
Výrobce MEA Water Management dodal pro Dvorecký most přibližně 200 metrů monolitických žlabů MEA DM 1500 s třídou zatížení F900 kN (podle ČSN EN 1433). Tyto monolitické žlaby z polymerbetonu vynikají vysokou pevností, dlouhou životností a odolností proti chemickým vlivům a mrazu, což z nich činí ideální volbu pro exponovaná prostředí.
Češi si hledají cestu k úsporám pitné vody především skrze jednoduchá a dostupná řešení. Téměř polovina českých domácností sice sbírá dešťovou vodu, k systematickým úsporám se ale neposouvá. Vyplývá to z aktuálního průzkumu společnosti Wavin Czechia, podle kterého pokročilejší možnosti, jako jsou oddělené rozvody vody, zůstávají spíše výjimkou.
Recenzovaný Odpadové vody z domácností, komerčných a priemyselných prevádzok predstavujú rozsiahly a v súčasnosti nedostatočne využívaný obnoviteľný zdroj nízkopotenciálneho tepla. V kontexte rastúcich požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a dekarbonizáciu energetického sektora má rekuperácia tepla z odpadových vôd strategický význam. Tento príspevok poskytuje komplexný prehľad potenciálu využitia rekuperácie tepla z odpadových vôd od zhodnocovania tepla zo sivej vody na úrovni budov až po veľkokapacitné systémy v rámci verejných kanalizačných sietí a čistiarní odpadových vôd. Analýza sa zameriava na kľúčové technické výzvy vyplývajúce z charakteru teplonosnej látky, ako sú zanášanie a korozívna agresivita, a predstavuje inovatívne riešenia, napríklad samočistiace rúrkové výmenníky tepla a ich integráciu s tepelnými čerpadlami.
Poklopy tvoří nenápadnou, ale zásadní součást městské i dopravní infrastruktury. Zakrývají šachty, kolektory nebo rozvody sítí a zajišťují bezpečný pohyb chodců i vozidel. Zároveň umožňují přístup k technickému zázemí pod povrchem. Poklopy se uplatňují nejen na nástupištích, ale i na náměstích, v pěších zónách či historicky citlivých lokalitách. Často se vyrábějí na míru, aby odpovídaly konkrétním požadavkům na tvar, rozměry i design.
Recenzovaný V súčasnosti sa stretávame s požiadavkou na teplotu studenej pitnej vody z dvoch zorných uhlov: „legislatívny limit“ požaduje maximálnu teplotu 25 °C, avšak „hygienické optimum“ odporúča teplotu pod 20 °C, pri ktorom sa riziko Legionelly minimalizuje na nulu. Baktéria Pseudomonas aeruginosa je v studenej vode často väčším rizikom než Legionella, pretože sa množí už pri nižších teplotách (od 20–22 °C). Problémy s kvalitou a hygienou studenej aj teplej vody v budovách sú dôsledkom nielen klimatických zmien, ale aj technologických procesov vo výstavbe a tiež prevádzky vodovodov, ako je napr. zatepľovanie budov, dlhé rozvody potrubí, nepravidelný odber vody, stagnácia vody v potrubí a pod. Článok sa venuje aktívnym systémom na zabezpečenie kvality a hygieny pitnej vody, voľne nadväzuje na 1. časť tejto problematiky, ktorá sa venovala pasívnym technickým opatreniam.
Recenzovaný Zníženie energetickej náročnosti pri prevádzke budov je v súčasnosti významný aspekt zabezpečenia jednak cieľov Zelenej dohody, súčasne i dekarbonizácie životného prostredia. Z tejto filozofie vychádzajú aj požiadavky svetovej/európskej normy ISO EN 50 001, ktorá nadväzuje na legislatívny rámec definovaný v Smerniciach EÚ o energetickej efektívnosti, resp. energetickej náročnosti budov. Hlavnými nástrojmi sú energetické audity budov, prostredníctvom ktorých je možné získať transparentnejšie databázy údajov o spotrebe energie (teplo, elektrina, ...), ale aj určitý systémový pohľad na špecifikáciu energeticky úsporných opatrení.