Nejnavštěvovanější odborný portál pro stavebnictví a technická zařízení budov

Súčasný stav a výzva pre budúcnosť v návrhu počtu zariaďovacích predmetov v Japonsku

Prognóza postupu navrhování počtu hygienických zařízení v budoucnosti vznikla na základe měnících sa požadavků společnosti s pomocí výsledků výzkumu využití zařizovacích předmětů v porovnání s aktuální skutečností v Japonsku.

1. Úvod

Určenie správneho počtu zariaďovacích predmetov (záchod, pisoár a umývadlo) v budove je dôležitý a zložitý problém. V Japonsku je určenie počtu zariaďovacích predmetov stanovené príslušným technologickým predpisom a normou Spolku japonských inžinierov pre vykurovanie, klimatizáciu a zdravotechniku: SHASE-S206-2000 (bývalé HASS 206). Tento postup je široko používaný ako základ pri architektonickom plánovaní a návrhu objektov. Je potrebné poukázať na časti predpisu, ktoré nevyhovujú súčasnej dobe a navrhnúť postup vhodný k zmenám v súčasnosti.

1.1. História rozhodnutia technologického predpisu

Z normy Spolku japonských inžinierov pre vykurovanie, klimatizáciu a zdravotechniku SHASE-S206-2000: V príručke sa píše, "Nastavenie počtu zariaďovacích predmetov je súvisiace s architektonickým priestorom, s dodávkami vody, množstvo odvodnenia ako dôsledok rozsahu rozhodnutia o zásobovaní vodou a kanalizačných systémov. V prípade zbytočnosti zariaďovacieho predmetu, nie je možné zanedbať v architektúre a a stavebnom plánovaní ekonomickú efektivitu". Prijatím predpisu sa dosiahlo, že "Odhad počtu sanitárneho zariadenia, ktorý má súvislosť s dodávkami vody a plánom kanalizačného systému je overený a prebieha normovanie správneho počtu zariaďovacích predmetov". V technologickom predpise je napísané, "Použitím matematického modelu servera v teórii hromadnej obsluhy a simulácie použitia zariadení, pravdepodobnosť čakania a času je nastavené na úrovni opatrenia pre hodnotenie, a je prijatý spôsob rozhodovania správneho počtu nástrojov s ohľadom na úroveň služieb na základe každého opatrenia pre hodnotenie".

Technologický predpis SHASE-S206 bol uvedený po prvýkrát v roku 1991. V súčasnom vydaní z roku 2000, sú výsledky výťahu z týchto informácii ako technologický predpis. Prepracovanie SHASE-S206 je hlavným cieľom publikácie z roku 2008 a prepracovaná verzia sa taktiež uvedie v technologickom predpise. Podvýbor kontroly inštalácií sanitárnych zariadení, ktorý bol založený v máji 2007, prehodnotí nový postoj tejto inštitúcie po zverejnení revízie.

Existujú správy (1)-(10) z medzinárodného sympózia CIB-W062, ktoré majú súvislosť s počtom sanitárnych zariadení. Správy (5), (7), (8) a (9) skúmajú a modelujú počet sanitárnych zariadení na štadiónoch a vlakových staniciach, ale v súčasnej technologickej príručke tieto údaje nie sú použité.

1.2. Postoj k rozhodnutiu o inštalovanom počte zariaďovacích predmetov v technologickom predpise SHASE-S206

1.2.1 Charakteristika budovy

V tabuľke č.1 sú vypísané vlastnosti budovy a jej funkcia podľa technologického predpisu. Charakteristické časti budovy boli určené pre 5 prípadov. 2 prípady "voliteľnej funkčnosti tvaru", ktorých využitie je možné kedykoľvek a "koncentračná funkčnosť tvaru", ktorá sa dá využiť iba v čase prestávky alebo dovolenkového obdobia, boli stanovené za tvarovú funkčnosť budovy. Predmet výpočtu počtu zariaďovacích predmetov je b, c, a d.

Charakteristický úsek budovy Budova pre voliteľné použitie Budova pre zhromaždovanie
a. Budova na základe inštalovania zariadení v bytových alebo priestorových jednotkách Budova, v ktorej inštalovanie bytovej jednotky sa stalo základom Bytový dom, Apartmánový dom  
Hoci inštalácia priestorovej jednotky je základom, výpočet pracovníkov na spoločné užívanie je taktiež požiadavkou Letoviskový hotel, Motel, atď.
b. Budova, ktorá odhaduje vrcholový personál z ubytovaného počtu osôb, fixného a pohyblivého počtu osôb, atď. Budova kde je fixný počet a je tam pomerne malá obmena personálu Internáty, Sanatóriá, Reštaurácie, atď. Škôlky, Základné školy, Stredné školy, atď.
Budova kde je fixný počet, ale je tam pomerne väčšia obmena personálu Knižnice, Múzeá umenia, Kostoly, atď. Divadlá, Múzeá, atď.
c. Budova, ktorá odhaduje počet personálu z celkovej podlahovej plochy alebo obchodnej plochy, atď. Budova, v ktorej je pomerne malá obmena personálu Laboratóriá Továrne, Dielne, Administratívne kancelárie
Budova kde je ambulantná liečba (používateľ) a je tam malá obmena personálu Kancelárie, Vládne úrady, Predajne, Obchody, atď.  
Budova kde je veľmi frekventovaný príchod a odchod užívateľa a je tam veľká obmena personálu Verejné plavárne, Telocvične, Zdravotné pracoviská, atď.
d. Združená budova od a po c Komplexná budova a, b, c Všeobecná nemocnica (oddelenia, budova lekárskej starostlivosti)  
Komplexná budova a, c Hotel v centre mesta
Komplexná budova b, c Obchodný dom, Predajňa zmiešaného tovaru
e. Budova, cez ktorú prechádzajú ľudia a v nej je ťažké odhadnúť množstvo personálu   Verejné toalety, Podchody, Benzínové pumpy Stanice, Autobusové stanice, Odpočinkové priestory, atď.

Tabuľka1

1.2.2 Počet užívateľov, pomer mužov a žien

Podľa predpisu: "počet užívateľov, ktorí využívajú hygienické zariadenia na toalete a pomer mužov a žien je predbežne stanovený v rámci tvorby objektu". Je stanovené iba základné stanovisko a úvaha, rozhodnutie bolo zverené projektantovi.

1.2.3 Úroveň služieb

Z predpisu:" Predpokladá že projektant vyberie adekvátnu úroveň" a ako na obrázku č.1, koncept niekoľkých viacstupňových nastavení prístrojov je popísaný v technologickom predpise. V rozhodnutí o inštalovanom počte zariadení v technologickom predpise sú tri úrovne a to: od zaťaženia (počet používateľov) a úrovne služieb (doba čakania). Úroveň 1 je horná hranica: počet zariadení s povolením. Úroveň 2 je najčastejšou hodnotou alebo priemernou hodnotou: štandardný počet zariadení. Úroveň 3 je spodnou hranicou: minimálny počet zariadení.


Obr.č. 1: Koncept metódy

1.2.4 Návrh počtu zariaďovacích predmetov

Technologický predpis popisuje "Rozhodnutie o navrhovanom počte zariaďovacích predmetov začína s úžitkovým typom budovy, tak ako je objekt definovaný. Následne sa stanoví počet užívateľov v závislosti na počte mužov a žien, použitia zariadenia (frekvencia a doba použitia), úroveň údržby v oblasti užívania, a použitím správnej kalkulácie pre počet zariadení. Na obrázku č.2 je uvedený správny postup kalkulácie počtu zariaďovacích predmetov. Pre prognózu postupu voliteľnej úžitkovej formy bola aplikovaná teória hromadnej obsluhy. Doba čakania je stanovená na každej úrovni služieb, a má minimálny počet zariadení, kde je pravdepodobnosť doby čakania dlhšia ako je dané z fixného rozsahu, táto doba musí byť prehodnotená. Na základe toho bol prezentovaný správny počet hygienických zariadení v kanceláriách, obchodných domoch, internátoch a nemocniciach, podľa ich správneho výpočtu.

Bola vytvorená prognóza postupu využiteľnosti za účelom ukázať podmienku čakania, založená na používaní hygienických zariadení pomocou simulácie metódou Monte Carlo. V simulácii bol nastavený minimálny počet zariadení, ktorý znižoval dobu čakania, ako opatrenie pre hodnotenie úrovne služieb. Na základe toho, bol nastavený správny počet hygienických zariadení v hoteloch a školách. Správny počet hygienických zariadení v školách a kanceláriách je opísaní detailnejšie.


Obr.č. 2: Výpočtový postup počtu zariadení

2. Výskum využitia zariaďovacích predmetov a porovnanie medzi súčasným počtom a súvisiacimi normami

2.1. Diverzifikácia použitia toalety

Na vyhodnotenie bola zvolená metóda pomocou dotazníkov. V roku 2005 ho vyplnilo 1576 pracujúcich žien vo veku 20 - 40 rokov. Výsledky sú uvedené na obrázku č.3. Až 62% žien odpovedalo "áno" na otázku, či používajú toaletu iba na líčenie sa pred vychádzkou. Tak ako naznačuje tento príklad, vzrastá spôsob použitia hygienického zariadenia, na ktorý nie je predurčený. Pre použitie zubnej pasty po obede, sa vyjadrilo 52,2% opýtaných žien pracujúcich v kanceláriách, vo veku 20 až 30 rokov, v období od roku 2000 do roku 2004. Taktiež sa predlžuje čas používania umývadla pri odlišných spôsoboch využitia.

Z prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 800 mužov a žien, z vysokých škôl vo veku do 40 rokov v máji 2007 vyplýva, že v dobe voľna je návštevnosť toalety na 4. mieste celkovo a špeciálne pre ženy je toaleta na 3. mieste návštevnosti (tabuľka č.2).

Z týchto výsledkov, sa verejná toaleta v súčasnom Japonsku stáva miestom s dobrým pohodlím, a zdá sa, že následkom týchto zistení bude diverzifikácia použitia toaliet.


Obr.č. 3: Vykonávanie potrieb na toalete okrem primárneho použitia


Tab. č. 2: Miesta, kde sa ľudia zdržiavajú počas obedňajšej prestávky

2.2. Počet inštalovaných sanitárnych zariadení v kanceláriách

V "dotazníkových prieskumoch ohľadom životného prostredia v administratívnej budove" uvádzaných v Nikkei Architecture 26. Júna 2006, sa počet toaliet a toaletných kabín (bez pisoárov) z typického podlažia v 44 administratívnych budovách, ktoré boli dokončené po roku 2002, zhoduje s technologickým predpisom (obr. 4 a 5).

Počet zariaďovacích predmetov na uspokojenie osôb je naznačený v správnom výpočte popísanom v predpise. Potom na základe analýzy, porovnateľný pomer: podlaha miestnosti (podlaha typického podlažia) bol určený na 75% a výsledný pomer bol 8:2, čo je použité ako príklad v predpise. V dnešnej dobe sa používa vo výpočtoch pomer 5:5, všetci - ako muži, tak aj ženy, a aplikovaná bola iba úroveň 1. Počet zariaďovacích predmetov sa stáva pomerne neúmerným k počtu predmetov v predpise a obzvlášť je táto tendencia markantná pri administratívnych budovách, kde je podlaha typického podlažia väčšia.

Z toho vyplýva, že počet zariaďovacích predmetov uvádzaných v platnom predpise sa stáva v dnešnej dobe nedostatočným.


Obr.č. 4: Porovnanie medzi toaletnými kabínkami na úrade a počtom zariadení
(úroveň 1) podľa v technologickom predpise (muži)


Obr.č. 5: Porovnanie medzi toaletnými kabínkami na úrade a počtom zariadení
(úroveň 1) podľa v technologického predpisu (ženy)

2.3. Porovnanie s technickou normou v Spojených Štátoch

Minimum zariaďovacích predmetov stanovených UPC a IPC, čo sú predpisy v Spojených Štátoch je porovnané s počtom hygienických zariadení (úroveň 1 a úroveň 3) stanovených technologickým predpisom SHASE-S206. Školy sú zobrazené na obrázku 6. až 8.

V škole sú podľa technologického predpisu extrémne nízke počty mužských záchodov (obzvlášť v základných školách).


Obr.č. 6: Porovnanie medzi minimálnym inštalovaným vybavením a počtom hygienických zariadení
(úroveň 1 a 3) v technologickom predpise (škola, muži, záchody)


Obr.č. 7: Porovnanie medzi minimálnym inštalovaným vybavením v UPC a IPC
a počtom hygienických zariadení (úroveň 1 a 3) v technologickom predpise (škola, muži, pisoáre)


Obr.č. 8: Porovnanie medzi minimálnym inštalovaným vybavením a počtom hygienických zariadení
(úroveň 1 a 3) v technologickom predpise ( škola, ženy, záchody)

3. Výzvy do budúcnosti

Na základe nových výsledkov v SHASE subkomisii, sa v súčasnej dobe skúma kostra novej rozhodovacej procedúry o počte zariaďovacích predmetov. Skutočný stav ako predmet skúšky je vysvetlený v nasledujúcich siedmych bodoch.

  1. Ponuka základných údajov, ako je napríklad vyťaženosť počtom osôb (alebo hustota pracujúcich) a pomer mužov a žien v budove.
  2. Zhoda vo vytváraní zmien ohľadom toaliet v rámci využitia a doby pobytu, rozdielnosti používania (vrátane použitia, kedy sa nepoužíva voda, ako je napríklad make-up), so zdokonaľovaním kvality toaliet.
  3. Súlad s dizajnom s ohľadom na potreby okolia. Je dôležité zisťovať, aká je čakacia doba a aký počet osôb následne príde, pretože nastane nátlak na počet zariadení.
  4. Zhoda k distribúcii s ohľadom na predĺženie dosahu k toaletám s rozšírením budovy a návrh počtu zariadení pre rozšírenie upotrebenia určitým počtom ľudí.
  5. Zovšeobecnenie prognózy postupu a ponuka ako je počítačový softwér: je možné zovšeobecnenie pre prognózu postupu bez obmedzenia použitia samotnej budovy, ak sú preukázateľné úžitková forma, potreba počtu osôb, použitie častosti, vzor v čase obsadenia.
  6. Súlad v zlepšovaní dizajnu toaliet: počet osôb a úžitková forma.
  7. Zhoda návrhu počtu hygienických zariadení so simuláciami v súčasnosti.

4. Záver

Prognóza postupu navrhovania počtu hygienických zariadení v budúcnosti bola preskúmaná a uverejnená vďaka Spolku japonských inžinierov pre vykurovanie, klimatizáciu a zdravotechniku (SHASE) v Japonsku. Aj v budúcnosti bude možné aplikovať základné stanovisko súčasného technologického predpisu. Nový prístup, ktorý bol zameraný do budúcnosti, sa dá získať na základe meniacich sa požiadaviek spoločnosti. Dôležitá je spolupráca všetkých zainteresovaných osôb na medzinárodnej úrovni, uverejňovaním obsahov súčasných výskumov.

Poďakovanie

Tento článok bol vytvorený na základe vývojového rokovania Podvýboru pre posúdenie metódy výpočtu inštalačných systémov, Podvýbor kontroly inštalácií sanitárnych zariadení, Výbor pre potrubný systém, Spolku japonských inžinierov pre vykurovanie, klimatizáciu a zdravotechniku (SHASE) v Japonsku. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým splnomocnencom jednotlivých podvýborov.

5. Literatúra

1. I. Takahashi, T. Taniguchi and Y. Namiki. (1985). Introduction of Calculation, Method of Sanitary Fixtures in Japan. Proceedings - 13th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB-W62 (C2, pp. 1-19). Tokyo, Japan.
2. N. Takahashi, K. Unno and K. Kawano. (1991). Research for use of lavatory ware in woman lavatory. Proceedings - 18th International Symposium Water Supply andDrainage for Buildings CIB-W62 (A4, pp. 1-22). Brussels, Belgium.
3. Y. H. F. Lore and T. P. Konen. (1992). Fixture Requirements for Office Buildings a Queuing Theory Approach. Proceedings - 19th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB-W62 (pp.119-136). Washington D.C., United States.
4. S. Murakawa. (1993). A Calculating Method of Fixture Requirements for Buildings. Proceedings - 20th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB-W62 (pp.181-198). Porto, Portugal.
5. Y. Asano. (1997). A Study of the Use and Arrangement of Lavatory Fixtures - A modeling of the fixture selection process during simultaneous use by Fuzzy Analytic Hierarchy Process. Proceedings - 23rd International Symposium Water Supply andDrainage for Buildings CIB-W62 (E3, pp.0-14). Yokohama, Japan.
6. A. Ariyoshi, Y. Asano, F. Kiya, N. Ichikawa, N. Takahashi, M. Higuchi and N. Kouno. (1997). A Study on the Fixture Usage in Lavatory of the Multipurpose Stadium - Investigation of the real fixture usage conditions of the soccer audience in Nathletic field in Gifu Pref. Proceedings - 23rd International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB-W62 (P10, pp.0-16). Yokohama, Japan.
7. Y. Takatsu, K. Sakaue, Y. Koshikawa, S. Murakawa and Y. Nakagawa. (2000). Analysis of Toilet Users and their Behaviors in Railway Stations - A study on the calculating method of fixture requirements for railway stations Part1. Proceedings - 26th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB W062 (A3, pp.1-19). Rio de Janeiro, Brazil.
8. Y. Nakagawa, K. Sakaue, Y. Koshikawa, Y. Takatsu and S. Murakawa (2000). The New Calculating Method of Fixture Requirements for Railway Station Toilet - A study on the calculating method of fixture requirements for railway stations Part2. Proceedings - 26th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB W062 (A4, pp.1-12). Rio de Janeiro, Brazil.
9. Y. Asano and M. Asano (2001). A study on estimating the optimum number of fixtures in multi-purpose stadium lavatory. Proceedings - 27th International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB W062 (G3, pp.1-10). Portorož , Slovenia.
10. L. T. Wong. (2006). Provision scales of sanitary accommodation in public toilets. Proceedings - 32nd International Symposium Water Supply and Drainage for Buildings CIB W062 (H4, pp.1-8). Taipei, Taiwan.
11. Society of Heating, Air-Conditioning and Sanitary Engineers of Japan. (2000). SHASE-S206-2000 : Plumbing Code.
12. TOTO LTD. (2005). Toilet use actual condition questionnaire in office, outing location of the woman. http://www.toto.co.jp/company/press/2005/05/26.htm
13. Nikkei Inc. (2006). Women who confine oneself in the toilet. The Nikkei evening edition (2006/11/14).
14. Japan Dentifrice Manufactures Association. (2005). The tooth paste campaign in the daytime - The questionnaire totaling report. http://www.hamigaki.gr.jp/hamigaki1/pdf/houkoku_h17.pdf
15. Oricon Inc. (2007). Which do you go the place for the ease in vacation time such as workshop or the part time job location? http://arbeit.oricon.co.jp/45074/
16. Nikkei Business Publications, Inc. (2006). Questionnaire survey on the environment of office building. NIKKEI ARCHITECTURE 2006-6-26 (pp.8-32).
17. International Association of Plumbing and Mechanical Officials (IAPMO). (2006). 2006 Uniform Plumbing Code (UPC)
18. International Code Council (ICC). (2006). 2006 International Plumbing Code (IPC).

6. Predstavenie hlavného autora

Hiroyuki Kose je docentom na Tokijskej univerzite, na Ústave stavebníctva a environmentálneho inžinierstva, Fakulta inžinierstva. Jeho pole pôsobnosti je špecializované na potrubné inžinierstvo, vodné životné prostredie a zlepšovanie životného prostredia. Od roku 2007, je činný ako šéfinšpektor Správneho výboru pre vodné životné prostredie, Výboru pre environmentálne inžinierstvo Architektonického inštitútu Japonska.